reklama

Ako diverzifikovať?

Po prečítaní tohto článku zistíte, že ľudstvo potrebuje výrazne menej ropy, uhlia, zemného plynu, uránu, či plutónia. Dokonca za istých okolností by ho vôbec nepotrebovalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Plynová kríza asi každého uistila o potrebe diverzifikácie energetických surovín. Som sklamaný, že obnoviteľným zdrojom energie sa nikto poriadne nevenoval. Môžu priniesť tisíce pracovných miest , lacnejšie a hlavne ekologickejšie energie.

Spôsoby diverzifikácie dovozu plynu a ostatných surovín rozoberať nechcem, je to dnes veľmi ošúchaná téma a ak sa chcete dozvedieť o nej niečo viac, otvorte si noviny...

Budem sa venovať hlavne obnoviteľným zdrojom energie(OZE).

Celková spotreba energie na Slovensku je asi 800 PJ. Maximalizovaným využívaním lesníckej a poľnohospodárskej biomasy (vrátane exkrementov) by sme ju mohli pokryť z 18-tich %. Na rozdiel od plynu, ropy, či uhlia by sa v atmosfére nehromadil CO2. Ten, ktorý by sa do atmosféry dostal spálením sa ďalší rok spotrebuje v procese fotosyntézy. V prípade, ak by sme slamu napr. zaorali hnitím by sa uvoľnil uhlík z nej, vo forme CO2. Ak CO2 z rastlín vznikne tak, či tak, nie je vhodnejšie z nich napr. spálením získať značné množstvo energie? Tvorbe CO2 zo zemného plynu môžeme zabrániť jedine tým, že ho nespálime, respektíve by sme mohli obmedziť jeho škodlivosť v atmosfére uložením pod zem. Túto variantu považujem tak trochu za časovanú bombu, pretože by sa mohla opakovať kamerunská katastrofa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Biomasa je momentálne suverénne najlacnejší zdroj energie. Na druhej strane treba spomenúť aj nevýhodu spalovania slamy. Pôda je ochudobňovaná o organickú hmotu (humus) a môže to viesť k zasolovaniu pôd. Hnojením fosforečnými hnojivami (najmä superfosfátom z Afriky) sa pôda obohacuje o mnohé ťažké kovy, ako napr. kadmium. Preto som za nasledujúce riešenie.

Všetky spomenuté druhy biomasy vrátane zelených rastlín a biologického odpadu z domácností sa dajú využívať v bioplynových staniciach na výrobu metánu. Biologický odpad tvorí približne 28% odpadu z domácností o hmotnosti cca 455 tisíc ton ročne. Ak by sme ho separovali, mohli by sme z neho vytvorit 26 miliónov m3 čistého metánu ročne. Týmto krokom by sme zároveň znížili množstvo komulálneho odpadu o 28%. Potom by sme sa možno nemuseli pozerať na takéto skládky takmer v centre mesta

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z bioplynu sa môže v kogeneračných jednotkách spalovaním vyrábať elektrická energia a po vyčistení sa môže použiť ako pohonné médium do áut, či autobusov. Pričom 1m3 vyčisteného bioplynu je ekvivalet pol litra nafty. Tiež by sa mohol dodávať priamo do plynovej siete. Vedľajší produkt z bioplynovej stanice je dobré hnojivo. Až tak dobré, že akékoľvek hnojenie priemyselnými hnojivami pôda nepotrebuje. Vďaka tomu by sa výrazne zvýšila produktivita práce v celom agrárnom sektore, keďže hnojenie jedného hektára stojí ročne minimálne 400-450 eúr/ ročne.

Zlepšením energetickej efektívnosti budov by sme mohli výrazne znížiť spotrebu plynu. Napr. pri zvýšení energetickej efektívnosti o 50% (na čo by stačilo zateplenie budov, výmena okien a kondenzačné kotly), by sme o rovnakú časť znížili spotrebu plynu. O 50%! Kedže zemný plyn sa používa aj v paroplynových cykloch na výrobu el. energie, veľa domov/budov je zateplených, či má vymenené okná, tak úspora plynu by mohla byť niekde na úrovni 25%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na šetrenie plynom sú aj ďalšie možnosti, ako napr. slnečné kolektory, tepelné čerpadlá, či rekuperátory vzduchu. Pre ich vysokú obstarávaciu cenu sú však bez štátnej subvencie takmer odpísané. Tiež by bolo správne, ak by medzi spotrebovaným množstvom plynu a jeho cenou bola priama úmera. Dnes je to nelogicky opačne. Čím viac domácnosti plynu spália, tým menej zaplatia. Ak plyn používate len na varenie zapatíte 0,0511 EUR/kWh a ak ním aj kúrite v prozaicky nazvanom programe kúrime maxi, tak zaplatíte 0,0365 EUR/kWh.

Elektrická energia: Pre znižovanie spotreby el.energie by bolo vhodné nové označenie energetickej efektívnosti elektrospotrebičov. Klasické označenie A-G je staré už vyše 20 rokov. Preto niektoré firmy v snahe odlíšiť sa používajú aj označenia A+, A++, A+++. Často sa stáva, že ľudia v snahe kúpiť ekonomický spotrebič, patriaci do kategórie A, kúpia brak s oveľa vyššou spotrebou, ako ten najúspornejší vo svojej kategórie. Preto by spotrebitelia mali tlačiť na firmy, aby vyrábali len tie najefektívnejšie výrobky. A ako? Jednoducho, že tie ostatné kupovať vôbec nebudú. Je to najlepšie riešenie, ako firmy prinútiť k používaniu najmodernejších technológií. Takisto by mali intervenovať aj jednotlivé vlády a legislatívne nariadiť výrobu len tých najefektívnejších spotrebičov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi 20-23% celkovej spotreby el. energie sa minie na svietenie. Bohužial stále sa predávajú klasické žiarovky, pričom už vyše 10 rokov existujú žiarivky, ktoré sú 5 krát účinnejšie. Malo by byť v záujme všetkých štátov sveta a ludí, aby sme žiarovky mohli vidieť len v múzeách. A už sa tam dostávajú nielen žiarovky, ale aj žiarivky. Veď dnes už máme LED svetlá so spotrebou od 1W-3,5 W. Ak by sme teda všetky žiarovky, žiarivky a sodíkové, či ortuťové výbojky vymenili za LED svetlá, ušetrili by sme podľa môjho odhadu minimálne 15% celkového množstva spotrebovanej energie. Vzorom by nám mal byť tento projekt. LED vďaka tomuto objavu budú čoskoro za zlomok ceny a ich svietivosť na spotrebovaný watt ešte výrazne vzrastie. Preto by som s projektom menenia žiaroviek počkal 3-4 roky. Viac o LED sa môžete dozvedieť aj tu. Predpokladá sa, že nanotechnológie v horizonte 10-20 rokov prinesú technológie, vďaka ktorým budú mať svetlá 100 krát nižšiu spotrebu, ako v súčasnosti žiarivky.

Slovensko má vysoký potenciál aj geotermálnej energie. Očakávaný energetický výkon z nej je na úrovni 335 MW. Investícia na úplne využívanie by bola 4-10 mld SKK, bez dotácií EÚ. Viac sa dozviete aj tu.

Ropa: Zníženie jej spotreby by sa dalo dosiahnúť zákazom veľkých motorov. Napríklad v USA sú bežné, hlavne pre nízku cenu phm.
Aj preto USA po prepočte na obyvateľa majú suverénne najvyššiu spotrebu ropy. Inak USA sú megakonzumenti, spotrebuje sa tam 20-25% celosvetovej spotreby ropy a el. energie. Tej ropy sa tam spotrebuje viac, ako v Číne, Japonsku, Indií, Kanade a Nemecku dokopy.
Neviem, ako to je s plynom, ale myslím, že podobne. Preto som rád, že EÚ veľké motory po roku 2012 prakticky odpilovala. Maximálna priemerná spotreba môže byť do 6,5 litra. Takmer identický zákon schválil aj americký Kongres, len s tým, že platnosť nadobude od roku 2020. Takže inovácie zaplatia európania a "amíci" ich budú používať, keď budú lacné a zastaralé. Odhaduje sa, že najnovšie technológie zdražia auto v priemere o 2 tisíc eúr.
Budúcnosť v pohone automobilov je el. energia. Elektromobily sa pomaly dostávajú na cesty, ale ešte musia prekonať mnoho úskalí. Napr. dojazd je 50-60 km, preto musí byť pohon hybridný, či čas
nabíjania, ktorý je približne 6-8 hodín. Riešenie ponúka GM Volt, alebo Tesla Roadster. Sú to autá, ktoré jazdia len na elektromotor.
Ďaľším riešením je vodíkový pohon. Tiež má veľký problém, lebo na elektrolýzu vody sa spotrebuje až 4 krát viac energie, ako sa dá z vodíka získať. Možné by to bolo, ak by sme mali zdroj lacnej el. energie, napr. fúzne reaktory.
Zdrojom energie na elektrolýzu vody by mohol byť napr. projekt elektrárni na Sahare, solárne veže viac o nich nájdete aj tu , alebo baktérie, ktoré by dokázali rozložiť vodu na vodík a kyslík. Pracuje sa na rode Escherichia Coli. Vhodný subtyp môžeme získať genetickou manipuláciou. 

Dokonca si myslím, že ak by sme len na 10% plochy púští na svete postavili solárne veže, získali by sme toľko el.energie na elektrolýzu vody, že by sme spaľovaním vodíka pokryli všetky energetické potreby ľudstva!!! Preto odmietam takéto pseudovedecké vyhlásenia na stranu vodíka. 
Realitou už je aj auto, ktoré poháňa len stlačený vzduch.

Vhodné by bolo, ak by sa pneumatiky označovali podľa veľkosti odporu. Pri širších "gumách" môže byť odpor menší, bez výraznejšieho vplyvu na brzdnú dráhu. V rámci EÚ by spomínaný krok ušetril celoročnú spotrebu ropy Maďarska.

Netreba myslieť len na to, že OZE sú len lacnejšie a ekologickejšie, síce v prípade starých technológií aj smradlavejšie, ale aj na to, že spotreba fosilných palív vytvára environmentálny dlh, ktorý raz bude treba sanovať. A nie je tajomstvo, že v súvislosti s globálnym otepľovaním, to bude stáť možno až 20% celosvetového HDP.

Jozef Nahácky

Jozef Nahácky

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som majster sveta vo vypínaní svetiel Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu