Priemerná cena benzínu 95 je dnes 0,98 eura, nafty 1,078 eura. Ceny pohonných hmôt sú tvorené z ceny ropy, predajnej ceny Slovnaftu, OMW a ďalších, maržami predajcov, sadzbami spotrebných daní a DPH. Je známa vec, že ľudia sú cenou pohonných hmôt frustrovaní, aj keď sú najlacnejšie za posledné roky. Stačí ak sa pozrieme na cenníky predajcov v zahraničí a hneď je jasné prečo. Preto, lebo vo všetkých okolitých krajinách sú výrazne lacnejšie. Porovnať si ich môžete tu.
Pred časom som zaregistroval vyjadrenie MF SR pojednávajúce o výraznom vplyve zníženia cien motorových palív a ich korelácie k výberu spotrebných daní a DPH. A zaujala ma veta: „MF sa neobáva výpadku v príjmoch štátneho rozpočtu pre výrazný pokles cien.“
Je to logické, veď nižšia cena zvýši dopyt a tým ovplyvní aj spotrebu, ktorej majú napríklad zabrániť práve spotrebné dane. Sú určené hlavne na obmedzovanie spotreby, trebárs ropy, cigariet, či alkoholu. Veď napokon koľko by bolo fajčiarov, ak by cigarety stáli 0,5 eura a aká by bola spotreba alkoholu, ak by stál liter „tvrdého“ 1,5 eura? Spotrebné dane sú ako kompenzácia negatívnych externalít iste potrebné, ale čo ak SR má vďaka ich výške obrovskú nevýhodu? Tou nevýhodou je cena, za ktorú ľudia a firmy tankujú. Napokon, cena pohonných látok nepriamo ovplyvňuje trhové ceny väčšiny tovarov a služieb. Čo by sa mohlo stať, ak by sa vláda SR rozhodla ľudom pomôcť tým, že by výrazne znížila práve sadzby spotrebných daní z pohonných hmôt?
S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote by ľudia, ktorí v súčasnosti tankujú v zahraničí, teda obyvatelia pohraničných oblastí, tankovali doma. Dokonca situácia by mohla byť úplne opačná a nedochádzalo by tak k odlevu kapitálu a tým aj výberu daní. Sama táto zmena by priniesla nezanedbateľné množstvo peňazí do štátneho rozpočtu. Len pre lepšiu ilustráciu: ak napr. natankujete benzín za 50 eur, tak štát okamžite zarobí na spotrebnej dani a DPH v prepočte na dnešnú priemernú cenu 35,77 eura. Ak by sa znížili sadzby spotrebných daní na minimum, ktorým sme sa zaviazali v prístupových rokovaniach s EÚ a platí pre všetky členské štáty bolo by to 28,49 eura. Dokonca palivá by mohli zlacnieť aj sekundárne. Slovnaft a čerpacie stanice by výrazne viac predali, teda hypoteticky by si mohli vystačiť s nižšími maržami. Ale objem peňazí, točiaci sa v sektore osobnej dopravy je z makroekonomického hľadiska možno nezaujímavý...
Najväčší prínos vidím v nákladnej doprave. V doprave, ktorá (podľa mojich odhadov získaných malým prieskumom u autodopravcov) viac ako 50% svojej spotreby pokrýva tankovaním v zahraničí. A toto číslo sa neblíži v medzinárodnej doprave k 100% len preto, že dopravcovia majú často dohodnuté asi o korunu výhodnejšie (oproti čerpacím staniciam) kontrakty na tankovanie nafty a splatnosť faktúr býva aj 65-70 dní. Ak by tankovali v zahraničí, splatnosť týchto faktúr by bola len 14 dní...
Dá sa predpokladať, že ak by sme mali najlacnejšiu naftu v regióne (s výnimkou Ukrajiny) určite by prišlo k tankovaniu áut zahraničných nákladných dopravcov pri prechode cez SR. A hlavne treba prihliadnuť na to, že nákladné autá majú 10-30 krát väčšie nádrže v porovnaní s osobnými. Po znížení spotrebných daní na palivá by sa ich cena zákonite primerane znížila aj pre konečného odberateľa.
Zhrnuté: Vďaka zníženiu spotrebných daní by sme dokázali zvýšiť agregátny dopyt rádovo možno až o desiatky percent a to hlavne znížením dopytu v zahraničí. Pomohlo ľuďom, ktorí by ušetrené peniaze mohli minúť inde, čím by vlastne vytvorili nové miesta v službách a navyše by aj vláda z toho mohla vytĺcť politický kapitál a už konečne by si mohla odškrtnúť jeden predvolebný sľub, aj vďaka ktorému strana Smer-SD vyhrala voľby.. V prípade, že aj ak by štát vybral rovnaké množstvo daní, alebo dokonca o málo menej ako v súčasnosti, zvýšili by sa príjmy z iných tovarov, kde by ľudia platili DPH, teda objem spotrebného koša by sa nezmenil, zmenila by sa len jeho štruktúra.
Pre spomenuté skutočnosti by som rád vyzval kompetentných na otvorenie diskusie.